Prečo si tento rok zo svojej mzdy kúpime opäť menej? Na vine by už nemala byť inflácia, dôvod nájdete na svojej výplatnej páske

Bratislava 25. marca 2024 - V roku 2021 odštartovala vysoká inflácia prudký prepad kúpyschopnosti Slovákov. A to napriek tomu, že v absolútnych číslach naše príjmy neustále rástli. Aktuálne štatistiky však vyzerajú čoraz priaznivejšie – vďaka klesajúcemu tempu inflácie sa koncom minulého roka pokles reálnych miezd na Slovensku zmierňoval, začiatkom tohto roka dokonca začali naše reálne príjmy rásť. V roku 2024 nám však väčšiu časť zo mzdy  ukrojí odvodové zaťaženie. To je na Slovensku dlhodobo jedným z najvyšších v Európe a tento rok sa ešte zvýšilo.

V období rastúcej inflácie, ktoré sme zažívali od konca roka 2021, sa stupňoval aj tlak zamestnancov na mzdové ohodnotenie. Priemerná mesačná mzda sa tak v roku 2022 medziročne zvýšila približne o 8 %, v minulom roku dokonca o  bezmála 10 %, čím sa rast našich miezd takmer vyrovnal inflácii. Ak sa pozrieme na posledných 10 rokov, priemerná hrubá mzda na Slovensku vzrástla na približne 1,7-násobok – z 824 € v roku 2013 na 1 430 € v roku 2023. Minimálna mzda sa za 10 rokov zvýšila viac než dvojnásobne – v roku 2024 dosiahla v hrubom sumu 750 €, kým v roku 2014 to bolo len 352 €.

 

Reálne mzdy Slovákov pomaly začínajú rásť

Naše mzdy síce v uplynulých rokoch stúpali rýchlejšie než kedykoľvek predtým, napriek tomu sa však dnes nemáme lepšie než v roku 2020. Skôr naopak. „Inflácia totiž niekoľko rokov tlačila ceny nahor omnoho vyšším tempom, než akým rástli naše mzdy,“ vysvetľuje Martin Malo, riaditeľ personálnej agentúry Grafton Slovakia a Gi Group. „Medziročná inflácia dosahovala na prelome rokov 2022 a 2023 takmer 13 %, približne 4 mesiace sa dokonca držala nad 15 %. Medziročný rast našich miezd bol pritom len asi polovičný. Naše reálne príjmy preto citeľne klesali.“

Našťastie, situácia sa u nás pomaly zlepšuje – výsledkom kombinácie pomerne výrazného rastu nominálnych miezd a klesajúceho tempa inflácie bol na začiatku roka dokonca rast reálnych miezd, ktorý štatistici zaznamenali vo väčšine odvetví. „V treťom štvrťroku 2023 stúpla priemerná mzda na Slovensku na 1 403 €, čo predstavovalo medziročný rast o 8,3 %. Po zohľadnení inflácie sa pritom reálna mzda znížila už len o 0,6 %. Vo februári tohto roka sa inflácia v medziročnom porovnaní priblížila k 3 %, pričom mzdy rástli omnoho vyšším tempom – to konečne prinieslo aj rast reálnych miezd,“ popisuje M. Malo pozitívny trend.

V tomto smere sme na tom boli istý čas dokonca lepšie než pracujúci v Českej republike, kde sa minulý rok nedarilo infláciu dostatočne skrotiť a mzdy tam zároveň rástli o niečo pomalším tempom než u nás. Dnes už je situácia odlišná. V Česku aktuálne vládne dvojpercentná dezinflácia, kým u nás sa inflácia len približuje k úrovni 3 %. V absolútnych číslach sú navyše priemerné české mzdy takmer o 20 % vyššie než slovenské. No a tento rok sa plánované zvýšenie odvodového zaťaženia postará aj o pokles našich čistých príjmov.

 

Zdroj: Štatistický úrad SR

 

Tabuľky:

Rast miezd a inflácia na Slovensku a v Českej republike.

 

Slovensko

rok	priemerná hrubá mzda	medziročný nárast mzdy	inflácia (medziročne)
2020	1 133 €	3,8 %	1,9 %
2021	1 211 €	6,9 %	3,2 %
2022	1 304 €	7,9 %	12,8 %
2023	1 430 €	9,7 %	10,5 %
2024 (jan.)	–*	–*	3,9 %

 

Česko

rok	priemerná hrubá mzda	medziročný nárast mzdy	inflácia (medziročne)
2020	1 407 € (35 611 Kč)	4,4 %	3,2 %
2021	1 495 € (37 839 Kč)	6,1 %	3,8 %
2022	1 594 € (40 353 Kč)	6,5 %	15,1%
2023	1 720 € (43 341 Kč)	6,3 %	10,7%
2024 (jan.)	–*	–*	9,4%

*Údaje o mzdách za celý rok 2023 a začiatok roka 2024 zatiaľ nie sú k dispozícii.

Zdroje: Štatistický úrad Slovenskej republiky a Český statistický úřad

 

Daňovo-odvodové zaťaženie práce v SR patrí medzi najvyššie v Európe

Nemzdové náklady zamestnávateľov vo forme daní a odvodov patria u nás dlhodobo medzi najvyššie spomedzi krajín Európskej únie. Podľa údajov Tax Foundation Europe viedlo v roku 2022 pomyselný rebríček Belgicko s najvyšším daňovým zaťažením práce v EÚ, a to na úrovni 53 %. Nasledovalo Nemecko so 47,8 % a Francúzsko so 47 %. Najnižšie daňové zaťaženie v rámci celej Európy – iba 23,4 %, malo Švajčiarsko. Na Slovensku bolo daňovo-odvodové zaťaženie práce 41,6 %, čo je len o niečo menej než v najbohatších štátoch eurozóny, a zároveň najviac spomedzi krajín V4. Napríklad v Česku bolo v rovnakom období daňové zaťaženie práce 39,8 % a v Poľsku len 33,6 %. Slovenskému zamestnancovi tak prišlo na účet menej peňazí než pracujúcemu v Česku alebo v Poľsku, ktorého práca stála zamestnávateľa rovnakú sumu.

Rok 2024 bude pre firmy znamenať v tomto smere ešte výraznejšie výdavky. Balík konsolidačných opatrení, ktorým chce vláda doplniť príjmy do štátneho rozpočtu, totiž zahŕňa aj navýšenie sadzby zdravotného poistenia pre zamestnávateľov, a to z 10 % na 11 % z hrubej mzdy zamestnanca. I keď toto zvýšenie odvodov na prvý pohľad nevyzerá ako dramatická zmena, ide o krok zlým smerom. Opäť totiž zvýši zaťaženie firiem a oslabí konkurencieschopnosť Slovenska.

 

Tabuľka:

Aká časť hrubej mzdy sa odvádza poisťovniam u nás a aká v Českej republike?

 

Odvodové zaťaženie na Slovensku a v Česku	SR, 1/2023	SR, 1/2024	ČR, 1/2023	ČR, 1/2024
odvody do zdravotnej poisťovne za zamestnávateľa	10 %	11 %	9 %	9 %
odvody do sociálnej poisťovne za zamestnávateľa	25,2 %	25,2 %	24,8 %	24,8 %
odvody do zdravotnej poisťovne za zamestnanca	4 %	4 %	4,5 %	4,5 %
odvody do sociálnej poisťovne za zamestnanca	9,4 %	9,4 %	6,5 %	7,1 %

Zdroj: Zdravotné poisťovne SR a ČR

 

Koľko z nášho zárobku ide na dane a poistenie?

Bežnému zamestnancovi sa možno zdá, že úpravy daní či odvodov pre podnikateľov sa ho netýkajú. Pravda je však taká, že hoci formálne platí odvody sčasti zamestnanec a sčasti zamestnávateľ, v skutočnosti sa všetky odpočítajú z celkovej odmeny za prácu, ktorú by inak zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi. „Pri vyšších odvodoch teda zamestnávateľ zaplatí za vašu prácu viac, i keď suma, ktorú mesačne uvidíte na svojom účte, sa nezmení. Všetko to veľmi názorne uvidíte aj na vašej výplatnej páske – stačí si porovnať aktuálnu s tou spred roka. Každé navýšenie odvodov tak v konečnom dôsledku znižuje aj ochotu zamestnávateľa zvyšovať vám mzdu,“ hovorí riaditeľ agentúry Grafton.

To, ako rastú skutočné náklady zamestnávateľov na platby poisteného, pritom najlepšie ukazujú reálne príjmy poisťovní – podľa údajov projektu Cena štátu zinkasovala v minulom roku Sociálna poisťovňa na pracujúceho 4 301 €, čo predstavovalo medziročný nárast o 9,4 %, odvody do zdravotných poisťovní stúpli medziročne až o 15 % a v roku 2023 dosiahli sumu 2 095 € na pracujúceho.

 

Foto:

Čo nájdete na svojej výplatnej páske a ako ju čítať?

Zdroj: Grafton