Prečo ľudia menia prácu? Prieskum odhalil najčastejšie príčiny odchodu zo zamestnania aj dôvody na prijatie novej ponuky

Bratislava 26. februára 2024 - Počet ľudí bez práce na Slovensku dlhodobo klesá a miera nezamestnanosti je u nás od minulého roka pod úrovňou 6 %. Prognózy zároveň naznačujú, že sa okolo tejto hodnoty udrží aj naďalej. Voľných pracovných miest je k dispozícii viac než uchádzačov o ne, a tak si väčšina záujemcov nájde novú prácu bez väčších problémov. Pre firmy však udržanie kvalifikovaných pracovníkov či prilákanie nových zamestnancov predstavuje o to väčšiu výzvu. Čo teda zamestnanci u svojho zamestnávateľa oceňujú, čo ich, naopak, prinúti odísť a prečo sa rozhodnú prijať novú ponuku?

 

Situáciu na našom pracovnom trhu najvýraznejšie ovplyvnila nízka nezamestnanosť v kombinácii s vysokou mierou inflácie, ktorá ešte v minulom roku dosahovala dvojciferné hodnoty. „Keďže aktuálne máme na trhu viac pracovných ponúk ako záujemcov, pričom až 75 % ľudí si ľahko nájde prácu, pre zamestnancov to znamená výhodnú vyjednávaciu pozíciu. Spolu s neúprosným rastom životných nákladov to spôsobilo nárast tlaku najmä na zvyšovanie miezd, ale aj na podporu formou pridaných finančných benefitov, ako je napríklad 13. či 14. plat, rôzne bonusy a prémie. Práve finančné ohodnotenie je dnes zároveň najdôležitejším hnacím motorom pri akejkoľvek zmene v zamestnaní – či už je to motivácia súčasné pracovné miesto opustiť, alebo prijať nové,“ hovorí Martin Malo, riaditeľ personálnej agentúry Grafton Slovakia a Gi Group.

 

Mzda je síce najdôležitejšou motiváciou, no nie je jediným faktorom, ktorý môže pri rozhodovaní o zotrvaní v práci alebo jej zmene zavážiť. „Všeobecne možno povedať, že pre slovenských zamestnancov sú najdôležitejšími potrebami práca, ktorá ich baví, dobrý kolektív a možnosť rozvíjať sa. A treba dodať, že takmer tri štvrtiny ľudí dnes majú u svojho zamestnávateľa tieto potreby naplnené. Dôvody ku zmene zamestnania alebo prijatiu novej pracovnej ponuky sa však môžu líšiť pri rôznych profesiách, odlišné poradie priorít je, prirodzene, aj v rôznych vekových skupinách pracujúcich. Napríklad s pribúdajúcim vekom zamestnanci viac oceňujú férový prístup zo strany zamestnávateľa. Veľká časť pracujúcich, a to predovšetkým z radov tzv. modrých golierov, vyhľadáva v práci istotu – zvyčajne sa snažia nájsť si pracovné miesto vo firme so stabilnou budúcnosťou,“ upresňuje M. Malo.

 

Mzda je priorita, zavážia aj dobré vzťahy a iné výhody

Aj vzhľadom na životné náklady, ktoré sú dnes oproti nedávnej minulosti neporovnateľne vyššie, je suverénne najdôležitejším dôvodom na zmenu práce snaha zlepšiť si ekonomické postavenie. „Z našich dát vyplýva, že takmer tri štvrtiny pracujúcich opúšťajú svoje súčasné zamestnanie pre mzdu, ktorá je u nového zamestnávateľa za rovnakú alebo podobnú prácu vyššia. Ľudia si dnes dokážu sami nájsť a vyhodnotiť lepšie platenú pracovnú pozíciu, preto by mali mať zamestnávatelia prehľad o mzdových podmienkach u konkurencie a pružne na ne reagovať – a to nielen pri hľadaní nových zamestnancov, ale aj preto, aby si udržali súčasných pracovníkov,“ upozorňuje riaditeľ Graftonu.

 

Ďalším dôležitým kritériom, ktoré hrá rolu pri rozhodovaní o odchode zo zamestnania, sú podľa prieskumov agentúry Grafton vzťahy na pracovisku - či už s vedením alebo s kolegami. Všetky generácie veľmi citlivo vnímajú tiež stabilitu a perspektívu zamestnávateľa, s pribúdajúcim vekom pritom faktor neistej budúcnosti súčasného zamestnávateľa stúpa na dôležitosti. Nemožnosť kariérneho rastu je dôvodom odchodu zo zamestnania najmä pri mladších vekových skupinách, pre najmladšiu generáciu pracujúcich je podstatná aj spätná väzba – jej nedostatok môže viesť k frustrácii či pocitu zbytočnosti a následnej zmene zamestnania.

 

Chýbajúca flexibilita pracovnej doby alebo home office sa v agentúrnych prieskumoch dôvodov na opustenie súčasného zamestnania umiestnili pomerne nízko, pri hľadaní novej práce pritom zavážia podstatne viac. Podľa odborníka Graftonu je pravdepodobným dôvodom to, že takáto organizácia pracovného času je v súčasnosti bežná u mnohých zamestnávateľov. Home office tak dnes považuje za samozrejmosť viac než polovica zamestnancov z radov tzv. bielych golierov a istú mieru flexibility pracovného času sú zvyknutí využívať aj mnohí pracovníci vo výrobe.