Pracovný trh 10 rokov po vstupe do Európskej únie

Bratislava, 27. 10. 2014 – Európska politika a globalizácia priniesla za posledných 10 rokov mnohé zmeny aj v rámci pracovného trhu. Zástupcovia personálnych agentúr Grafton Recruitment prinášajú aktuálny pohľad na pracovný trh na Slovensku, v Poľsku a v Českej republike a hodnotia najvýznamnejšie míľniky od kedy sa tieto krajiny stali členom Európskej únie.

Prístup zamestnávateľov k zamestnancom sa vyvíjal dynamicky

Podľa Kataríny Bobotovej, Country Manager Grafton Recruitment Slovakia bolo posledných 10 rokov vo všeobecnosti poznamenaných rýchlo sa meniacim ekonomickým prostredím, čo zásadne ovplyvňovalo aj pracovný trh. Z pohľadu pracovného trhu vidí  Katarína Bobotová 3 etapy posledného desaťročia, ktoré výrazne reagovali na vývoj ekonomickej krízy. Od vstupu do EÚ až do polovice roka 2008 prevládal dopyt po pracovníkoch nad ponukou voľnej a dostupnej pracovnej sily, značne stúpalo platové ohodnotenie a firmy doslova bojovali o tých najlepších zamestnancov. V druhej polovici roka 2008 došlo k obratu a takmer zo dňa na deň  bolo na trhu dostupné veľké množstvo odborníkov, manažérov a špecialistov, ktorých platové očakávania boli oproti “zdravému” trhovému nastaveniu veľmi vysoké.  Spoločnosti buď zažili dopady krízy výrazne, číže zatvárali alebo znižovali počty zamestnancov vo svojich prevádzkach, alebo minimálne neboli pripravené prijímať do svojich stavov nových pracovníkov. Trh sa niekoľko rokov dal označiť za tzv. “trh zamestnávateľov” a nie za “trh uchádzačov”, ako tomu bolo pred krízovým obdobím.

„V poslednom období  sa situácia stabilizovala, účastníci pracovného trhu zreálnili svoje požiadavky či očakávania a niektoré legislatívne regulácie prispeli k tomu, že sa praktiky pracovného trhu priblížili k fungovaniu našich vyspelejších západných susedov. Rast platov a fluktuácia sa ustálili na “zdravšej” úrovni,“ uviedla Katarína Bobotová.

V Českej republiky sú za tie roky zamestnávatelia voči prijímaným zamestnancom náročnejší, vo všeobecnosti očakávajú, že zamestnanec bude schopný rýchlo sa zapracovať a priniesť výsledky bez potreby ďalších tréningov, ktoré sú finančne a časovo náročné. Naopak, záujemcovia o zamestnanie sú pri výbere zamestnania obozretnejší a pred nástupom do spoločnosti sa snažia zistiť čo najviac informácii, pričom sa chcú vyvarovať chybnej voľbe, komentuje Martin Ježek, Business development manager, Grafton Recruitment Česká Republika.

„Rastie dopyt po personálnom lízingu (česky „agenturní zaměstnávání“). Súvisí to s rastom ekonomickej aktivity v Českej republike. Firmy využívajú možnosť flexibilne reagovať na potrebu nových pracovníkov bez toho, aby navyšovali počet svojich kmeňových zamestnancov,“ uviedol Martin Ježek.  

Podľa marketingového manažéra Grafton Recruitment Poland, Iwa Paliszewskeho, politika a právne predpisy EÚ priniesli pri nábore zamestnancov a zamestnávateľov nové štandardy aj v Poľsku. Jednou z najviditeľnejších zmien je regulácia ochrany osobných údajov, ktorá má za cieľ chrániť kandidátov uchádzajúcich sa o zamestnanie. Pracovný trh ovplyvnil aj zahraničný kapitál a EÚ fondy, vďaka ktorým sa vytvorili nové pracovné miesta a vznikli nové profesie.

Zamestnávatelia majú snahu zrovnoprávňovať postavenie mužov a žien na pracovisku

Na poľskom pracovnom trhu stále existuje nerovnováha, ktorá je viditeľnejšia na vedúcich pozíciách, kde i dnes dominujú muži. Je to charakteristické aj pre ostatné krajiny Európskej únie. Podľa Iwa Palistewskeho stojí za uváženie zavedenie kvót, čo by mohlo pomôcť zvýšiť podiel žien v manažmente a dozorných radách. Avšak malo by ísť skôr o dočasné riešenie, nakoľko zamestnanie na danej pozícii majú vždy ovplyvňovať schopnosti a nie pohlavie.

„Vychádzajúc z kontaktu s našimi klientmi, ich zadaniami a požiadavkami na obsadzovanie pracovných miest, sme sa len v minimálnom počte prípadov stretli  s náznakom diskriminácie pri výbere zamestnancov na základe pohlavia. Práve naopak, stretávame sa stále častejšie so zamestnávateľmi, ktorí  vyhodnocujú pomer  zamestnávania mužov a žien a dlhodobo sa snažia o čo najvyrovnanejšie zastúpenie oboch pohlaví. A to aj u spoločností, ktoré vyžadujú technicky zameraných uchádzačov,“ uviedla Katarína Bobotová.

Obavy pri otvorení pracovného trhu na Slovensku a v Čechách sa našťastie nenaplnili

Martin Ježek konštatuje, že v rámci otvorenia pracovného trhu sa Česka republika po vstupe do EÚ stala cieľovou krajinou pre mnohých zamestnancov krajín EÚ, a to najmä v odvetví Business Support Centers. Podiel Čechov v zahraničí je v porovnaní s ďalšími krajinami CEE relatívne nízky.

Katarína Bobotová prezrádza, že po vstupe do EÚ a otvorení pracovného trhu západných krajín, panovala na slovenskom pracovnom trhu veľká obava z odlevu skúsenej pracovnej sily do zahraničia. Žiadne masívne sťahovanie sa však neudialo. V dôsledku otvorenejšieho európskeho pracovného trhu a zjednodušenej možnosti  vycestovať za prácou sa však zvýšila konkurencia lokálnym zamestnávateľom. Cena práce špecialistov sa  v dôsledku toho v niektorých odvetviach, najmä v IT, R&D, finančných či poradenských službách, mierne zvýšila.

Iwo Paliszewski si spomína  na  časy, keď všetci čakali na otvorenie poľského pracovného trhu. Bola to príležitosť  najmä pre študentov, absolventov a mladých profesionálov. Na jednej strane sa kvôli tomu poľský trh oslabil, pretože tisíce kvalifikovaných a vzdelaných zamestnancov opustilo Poľsko s  víziou lepšej budúcnosti. Zamestnávatelia zistili, že je ťažšie nájsť správnych ľudí pre obsadzované pozície, a tak sa obracali  s prosbou o pomoc na personálne agentúry. O pár rokov na to sa začala ekonomická kríza, ktorá vyústila do druhej etapy odlivu ľudí. Avšak na druhej strane mnoho ľudí, ktorí pred rokmi odišli, sa dnes vracajú a to bohatší o pracovné skúsenosti ako aj jazykové znalosti

S legislatívnymi mantinelmi sa personálne agentúry vyrovnali, niektoré regulácie  sú stále potrebné

Podľa Kataríny Bobotovej môžeme za najvýraznejšiu legislatívnu zmenu považovať novelu Zákonníka prace s dopadom na zmeny v odvodovom zaťažení dohodárov a brigádnikov, zároveň zmeny pri práci a ochrane osobných údajov a tiež administratívne zaťaženie pri žiadosti o absolventku prax.

„Uvítali by sme takú reguláciu, ktorá by na Slovensku pomohla „vyčistiť“ agentúrny trh, najmä v oblasti dočasného pridelenia, kde sa stretávame najčastejšie s nekalými praktikami,“ uviedla Katarína Bobotová.

Podobné regulácie by privítal i Martin Ježek: „Uvítali by sme povinné členstvo v APPS, ktorá by následne zaistila dodržiavanie legislatívneho rámca. Pokiaľ by v legislatíve bola lepšie ukotvená kontrola za nekalé praktiky a následné postihy, prispelo by to k zvýšeniu kultúry v rámci agentúrneho zamestnávania.“