Firmy už začali zamestnancom prepisovať výplatné pásky. Ktoré zvyšujú mzdy a o koľko?

Slovensko zažíva rekordný rast cien. Svoj vrchol dosiahne v prvých mesiacoch tohto roka. Viac si priplácame za jedlo, energie, bývanie či pohonné hmoty. Inflácia navyše požiera aj úspory ľudí.

Ľuďom tak zostáva v peňaženkách menej peňazí. Jedno z riešení je vypýtať si vyšší plat.

V niektorých slovenských firmách si pracovníci pýtať nič nemuseli. Podniky im ho samy zvýšili. Jednou takou firmou je U. S. Steel Košice. Najväčší zamestnávateľ na východnom Slovensku minulý rok ťažil z rastu cien ocele, ktoré sa vyšvihli po pandemickom oživení. Dobré výsledky spoločnosti by tak mali pocítiť v peňaženkách aj jej zamestnanci. Medzi nich firma rozdelí 10 percent konsolidovaného zisku. „Vďaka tomu, ako aj zvýšeniu základných miezd dosiahlo medziročné mzdové navýšenie až 25 percent, čo je rekord histórii firmy,“ povedal hovorca spoločnosti Ján Bača.

Tisícky ľudí zamestnáva aj Volkswagen Slovakia, kde aj napriek mimoriadne náročnému obdobiu mzdy zamestnancov porastú. „V kolektívnej zmluve bolo v roku 2019 dohodnuté postupné garantované zvyšovanie tarifných miezd. V tomto roku stúpnu tarifné mzdy o 4,5 percenta a zároveň bude zamestnancom k septembru vyplatená jednorazová platba 200 eur. Podnik tiež stále poskytuje zamestnancom sociálny program vrátane 13. a 14. platu a odmeny za hospodársky výsledok,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa automobilky Lucia Kovarovič Makayová.

Jeden z vyšších rastov miezd ohlásili spišskí strojári z Embraca. Neodradila ich ani surovinová kríza a rastúce náklady. Fabrika na Spiši zamestnáva 2 200 zamestnancov. Od januára všetkým zvýšila firma plat o 23 eur. Tí, ktorí pracujú v spoločnosti dlhšie, môžu dostať až 36 eur k základnej mzde. Navyše každý dostane ročný bonus vo výške 760 eur. Výrobca kompresorov tak nakoniec zvýši platy priemerne o šesť percent, čím dorovná decembrovú infláciu vo výške 5,8 percenta.

Aj obchodné reťazce ako Tesco a Lidl potešia svojich zamestnancov zvyšovaním platov. Lidl sa rozhodol zvýšiť svoje mzdové náklady medziročne o osem miliónov eur. Svojim zamestnancom ponúkol zvýšený plat už od 1. januára 2022. „Naše zamestnankyne a zamestnanci z predajní a logistických centier stoja dlhé mesiace v prvej línii, nemajú možnosť pracovať z domu. Pracujú bez ohľadu na aktuálnu pandemickú situáciu, dokonca aj počas tvrdého lockdownu s cieľom zabezpečiť zásobovanie obyvateľov potravinami. Preto sme sa rozhodli zvýšiť im plat od 1. januára 2022,“ vysvetlil aktuálny krok Lidla generálny riaditeľ Matúš Gála.

Tesco tiež od 1. januára 2022 investuje do pravidelného zvýšenia miezd pracovníkov v prevádzkach a v distribučných centrách. Príkladom je aj zvýšenie základných a nástupných miezd o 10 percent. Celková investícia do zvyšovania miezd predstavuje za ostatné dva roky až 16 miliónov eur.

Ekonómovia očakávajú rýchly rast platov

Slovenské firmy tak potvrdzujú očakávanie ekonómov, ktorí predpovedajú svižný rast miezd v nasledujúcich rokoch. Analytici Národnej banky Slovenska (NBS) prognózujú, že mzdy v celej ekonomike budú v tomto roku rásť priemerne až o viac ako šesť percent. Takýto nárast platov by pokryl aspoň veľkú časť rastu cien, keďže tí istí ekonómovia z NBS očakávajú rast cien až do výšky siedmich percent.

O niečo lepšie sú na tom priemerne pracovníci súkromných firiem. Odborníci predpovedajú, že v budúcom roku sa v súkromnom sektore mzda zvýši práve o sedem percent. Vo verejnom sektore zas budú rásť o niečo menej, teda na úrovni 3,5 percenta. To nepokryje ani infláciu. Náplasťou pre nich je, že im vláda po dohode s odborármi v druhom polroku zdvihne platy o tri percentá, dostanú 350-eurovú odmenu a jeden deň voľna navyše.

Navyše minister financií Igor Matovič (OĽaNO) chce pripraviť ústavný zákon, kde by nastavil platy pre vyše 400-tisíc zamestnancov verejnej správy podľa priemerných platov v EÚ. Zdravotníci, učitelia, policajti, vojaci, hasiči, záchranári, colníci a úradníci by mali zarábať toľko, ako je priemerný plat 27-členného bloku európskych krajín. V praxi by to znamenalo, že ak by priemerný plat lekára v krajinách EÚ vyšiel na 2,4-násobok priemernej mzdy, tak aj slovenskí lekári by mali zarábať 2,4-násobok priemerného platu. S komplexným návrhom chce prísť Matovič ešte do konca marca.

Ekonómovia centrálnej banky zároveň vysvetlili, prečo by sa mali zvyšovať platy. Ak si chce zamestnanec zachovať kúpnu silu, musí požadovať pri vyjednávaniach vyššiu mzdu. Na druhej strane aj firmy, ktoré v momentálnej situácií pociťujú nedostatok pracovných síl, budú musieť lákať ľudí vyššími mzdami. Ako ďalej uvádza NBS, rast miezd potiahnu ďalšie veci. Prvou je návrat odpracovaných hodín na štandardné až nadštandardné úrovne. To súvisí s dobiehaním objednávok a druhý faktor je podľa nich rast produktivity v ekonomike.

Tlak na rast miezd bude podľa riaditeľa personálnej agentúry Grafton Miroslava Garaja pokračovať aj v tomto roku. „Aj preto predpokladáme v roku 2022 ich rast na úrovni 5 až 8 percent,“ dodáva.

Zvýšenie si treba vypýtať

Veľkým problémom na trhu práce je dlhodobo nedostatok pracovníkov. „Práve to, že máme takmer 80-tisíc voľných pracovných miest v spojení so ,súbojom' zamestnávateľov o kvalitných zamestnancov, je hlavnou príčinou rastu miezd,“ spresnil tajomník Republikovej únie zamestnávateľov, Martin Hošták. Rastúca inflácia podľa jeho slov bude mať do istej miery vplyv na mzdy. „Pravdepodobne bude rásť tlak na ich rast,“ dodal.

S nedostatkom pracovnej sily prichádza na zamestnanca aj tlak na zvýšenie jeho výkonu práce. Zákonník práce, žiaľ, nepozná pojem „zvýšenie výkonu“, ale len prácu nadčas. To je vtedy, ak zamestnanec pracuje viac hodín. Vtedy má nárok na zaplatenie nadčasových hodín. „Niektorí zamestnávatelia majú dohodnutý odmeňovací systém na základe ,výkonu' zamestnanca – či už ide o počet dohodnutých kontraktov, získaných zákazníkov, dosiahnutých tržieb, predaných výrobkov alebo vyrobených kusov a podobne. Ak je tento výkon vyšší, malo by sa to prejaviť na odmenách zamestnanca podľa štandardov v spoločnosti,“ spresnila Darina Mokráňová, výkonná riaditeľka pracovno-personálnej spoločnosti Index Noslus.

Pracovný pomer, aj keď je v mnohých ohľadoch viazaný zákonom, je v konečnom dôsledku dohodou medzi dvoma stranami. A tá môže dlhodobo fungovať len v prípade obojstrannej spokojnosti. „Ak má teda zamestnanec pocit, že by mal dostať viac, je to otázkou diskusie medzi ním a jeho nadriadeným,“ tvrdí Mokráňová. Preto odporúča, s ohľadom na všetky štandardy a pravidlá v konkrétnej spoločnosti, dohodnúť si stretnutie s nadriadeným a požiadať o prehodnotenie odmeňovania alebo pozície vzhľadom na zmenenú náplň práce.

V podstate neexistuje žiadny právny nárok na zvýšenie mzdy. „Ak by išlo o prácu, ktorá nie je uvedená v pracovnom liste zamestnanca, tak ju zamestnanec má právo odmietnuť alebo žiadať zvýšenie mzdy,“ uviedol pre Ján Košč z občianskeho združenia Pracujúca chudoba.

Záleží na zamestnávateľovi, či to bude akceptovať a či sa dokáže so zamestnancom dohodnúť. Košč dodáva, že jednotlivec je v takomto prípade slabšou stranou a má nižšiu vyjednávaciu pozíciu, preto je lepšie organizovať sa a vyjednávať o zvýšení miezd prostredníctvom odborovej organizácie.

Zdroj: Pravda