Viac práce načierno s príchodom ukrajinských pracovníkov nebude, problémy sme mali už predtým

Nelegálna práca je na Slovensku dlhodobý problém, upozorňuje personálna agentúra Grafton. Môže za ňu najmä komplikovaný vízový proces zamestnávania cudzincov, no tiež tolerovanie práce načierno zo strany samotných slovenských pracovníkov. S príchodom ukrajinskej pracovnej sily sa jej pomer zvyšovať nebude.

Počas koronakrízy riešil slovenský pracovný trh predovšetkým otázku nelegálneho zamestnávania cudzincov. Pracovníci zo Srbska či Ukrajiny, teda krajín mimo Európskej únie, u nás dlhodobo obsadzovali pozície, o ktoré nemali Slováci žiaden záujem. Práve oni sa počas pandémie dostali do sťaženej situácie – vízový proces zamestnávania cudzincov mimo EÚ je na Slovensku príliš komplikovaný. Trvá 90 dní, pričom ho musí odsúhlasiť cudzinecká polícia a ešte musí pracovné miesto schváliť aj príslušný úrad práce. Celá pracovná agenda je zdĺhavá a tak sa obchádzala rôznymi inými spôsobmi: „Buď takýto zamestnanci pracovali na Slovenku úplne načierno alebo ich zamestnávateľ prihlásiť ako samostatne zárobkovo-činnú osobu. Obišli tým však všetky zákonné nariadenia a lehoty. Vďaka tomu sa však mohli títo pracovníci zamestnať u nás takmer okamžite,“ vysvetľuje nekalé praktiky viacerých zamestnávateľov odborník personálnej agentúry Grafton Branislav Jančuška.  

Černota je v stavebníctve a priemyselnej výrobe

Tieto trendy potvrdzujú aj údaje z Finstatu, kedy v roku 2021 vzniklo najviac živností od roku 2012. Najvyšší počet živností za cele sledované obdobie od januára 2012 až do decembra 2021 bol v júni 2021, pričom za minulý rok vzniklo 55 808 živností. Rok predtým to bolo 45 740 a v predpandemickom roku 2019 - 44 804 živností. Ak to porovnáme s rokom 2012, za 9 rokov sme dosiahli takmer 100-percentný nárast novozaložených živností.

Prevažná väčšina nelegálne pracujúcich osôb podľa Národného inšpektorátu práce bola v stavebníctve a priemyselnej výrobe, týka sa to však aj logistických centier a gastro segmentu. „Klasickí zamestnávatelia, teda veľké spoločnosti, si takéto niečo nemôžu dovoliť. Ak by dostali pokutu, mali by o tom záznam. Potom by napríklad nemohli žiadať o dotácie a podobne. Preto si na to naozaj dávajú pozor. Ale v takom stavebníctve je to všetko veľmi decentralizované, pôsobí tam veľa subdodávateľov, preto sa tam s nelegálnym zamestnávaním stretávame častejšie. Pokuty tak dostávajú skôr menšie, subdodávateľské firmy v tejto oblasti,“ hovorí B. Jančuška.

Ako však upozorňuje odborník z Graftonu, zamestnanci pracujúci na Slovensku úplne bez zmluvnej dokumentácie, nie sú prihlásení ani do zdravotnej či sociálnej poisťovne, zamestnávateľ im tak nepriznáva príplatky za prácu nadčas a počas víkendu, neprepláca im dovolenku, o dôchodku ani nehovoriac. „Najčastejšie dávajú podnety na Inšpektorát práce samotní zamestnanci, napríklad ak nedostanú vyplatenú časť odmeny. Máme tu však tolerovanú šedú ekonomiku – zamestnávanie načierno, či odmeny na ruku tolerujú aj samotní zamestnanci, korí si myslia, že im to pomôže zvýšiť životnú úroveň. Opak je však pravdou,“ dodáva Branislav Jančuška.

Rovnaké pracovné podmienky pre všetkých

S vypuknutím vojnového konfliktu u našich východných susedov začalo na Slovensko prúdiť čoraz viac ukrajinských občanov, predovšetkým žien s deťmi. Slovenská vláda aj firmy pomerne rýchlo zareagovali – vláda im poskytla štatút dočasného útočiska, ktorý im umožňuje zamestnať sa ako občania Európskej únie. Sprístupnila aj celonárodnú stránku, kde nájdu všetky podstatné informácie a to aj o pracovných ponukách.

Slovenské firmy zase podali pomocnú ruku – tí, ktorí mohli, poskytli pracovné miesta, iní zase aspoň ubytovacie zariadenia. Množstvo firiem však vytvorilo nové pracovné pozície práve pre ukrajinské ženy: „Napríklad vo výrobnom, dalo by sa povedať takmer 100%-cente mužskom, segmente zaviedli jednozmenné prevádzky v špeciálnom, pomocnom režime pre hlavnú výrobu - práve pre zamestnankyne,“ objasňuje aktuálnu situáciu odborník Graftonu a dodáva: „Musím povedať, že prevažná väčšina slovenských firiem sa snaží, aby sa ukrajinskí občania cítili u nás dobre. Preto im poskytli nielen prácu, ale množstvo z nich aj ubytovanie, jazykové kurzy slovenského jazyka, či hľadajú pre ich deti aj miesto v škole či škôlke. Snažia sa týmto ľuďom vytvoriť a prispôsobiť podmienky pre plnohodnotný život na Slovensku. S tým súvisia nielen rovnaké pracovné podmienky, ako pre občanov Slovenska, ale aj snaha o vybudovanie zázemia, ktoré u nás veľa z nich nemá.“

Ukrajinci načierno pracovať nemusia

Štatút dočasného útočiska umožňuje ukrajinským občanom zamestnať sa v ktorejkoľvek krajine EÚ, majú teda rovnaké pracovno-právne podmienky ako občania danej krajiny, Grafton preto nepredpokladá zvýšenie nelegálnej práce: „Ukrajinci prácu Slovákom nezoberú - obsadzujú najmä miesta, ktoré sa nám už dlhodobo nedarí obsadzovať. Pred vstupom Bulharska do EÚ sme tieto miesta obsadzovali aj týmito pracovníkmi, po ich vstupe sa však ich záujem presunul na Rakúsko či Nemecko. Navyše stúpla aj samotná mzda priamo v Bulharsku. Preto by pre nás bolo výhodné obsadiť tieot miesta práve ukrajinskými pracovníkmi,“ hovorí B. Jančuška.

Negatívne skúsenosti majú zamestnávatelia naopak so slovenskou pracovnou silou a to nielen smerom k fluktuácii, ale aj zneužívaniu napríklad práceneschopnosti či pracovnej morálke. „Zahraniční pracovníci stláčali fluktuáciu pred aj počas korony smerom dole a zlepšovali celkové priemery. Otázka teda skôr znie, či si nechceme týchto pracovníkov na Slovensku udržať a čo všetko by sme preto mali urobiť,“ kladie si otázku odborník Graftonu, ktorý zároveň predpokladá o pár týždňov presun ukrajinských občanov do krajín západnej Európy. „Musíme si uvedomiť, že 400 alebo 600 kilometrov pre nich nie je vzdialenosť a jazyková bariéra je viac-menej rovnaká. Predpokladáme tak, že na Slovensku zostanú len tí, ktorí tu majú nejaké väzby alebo počítajú s tým, že sa čoskoro vrátia domov do Ukrajiny.“ Slovensko totiž svojimi mzdovými podmienkami už dlhodobo nekonkuruje okolitým krajinám.

O Grafton Slovakia

Personálna agentúra Grafton Slovakia bola založená v roku 2004 a v súčasnej dobe pôsobí v Bratislave, Nitre, Košiciach, Prešove a Žiline. Je súčasťou Gi Group. Svojim lokálnym aj medzinárodným klientom, ako i uchádzačom o prácu ponúka široké portfólio služieb v oblasti náboru, dočasného pridelenia zamestnancov a talent manažmentu či rôznorodých HR riešení. Pripravuje tiež na mieru riešenia outsourcingu alebo kompletné zaistenie servisu náboru riadením celého procesu ako hlavný dodávateľ. Patrí medzi popredných poskytovateľov outplacementových služieb a poradenstva, ako aj výberu zamestnancov pomocou assessment centier, špeciálnych testov a dodatočne ponúka poradenský servis v oblasti ľudských zdrojov. Grafton Slovakia je súčasťou Gi Group. Viac na www.grafton.sk.

O Gi Group

Gi Group je prvá talianska nadnárodná spoločnosť pôsobiaca v oblasti zamestnávania a zároveň je jedným zo svetových lídrov v oblasti služieb zameraných na rozvoj trhu práce. Skupina pôsobí v oblasti dočasného pridelenia i zamestnávania na hlavný pracovný pomer, ďalej potom vyhľadávania a výberu zamestnancov, executive search, školenia, podpory relokácie, outsourcingu a poradenstva v oblasti personálnych a administratívnych služieb.
Vďaka procesu internacionalizácie, ktorý bol spustený v roku 2007, v súčasnej dobe pôsobí spoločnosť Gi Group priamo alebo prostredníctvom strategických partnerstiev vo viac než 50 krajinách Európy, Ázie, Afriky a Ameriky.
Na konci roku 2010 dosiahla Gi Group významné uznanie vďaka svojmu vstupu do Svetovej organizácie pre zamestnanosť (WEC) ako Svetový korporátny člen.

Pre viac informácií kontaktujte:

Silvia Keráková, PR Consultant, 10/10 COMMUNICATIONS, +421 940 601 902, silvia.kerakova@1010comms.sk

Katarína Droppová, PR Consultant, 10/10 COMMUNICATIONS, +421 948 288 228, katarina.droppova@1010comms.sk

Andrea Budzák, Senior Marketing Specialist, Grafton Slovakia s.r.o., +421 911 744 005, andrea.budzak@grafton.sk