Pandémia Covid19 zasiahla najviac ženy a zvýraznila rodové nerovnosti

Pre ženy je vyváženie pracovných a rodinných povinností nekonečná výzva, no v dôsledku pandémie čelia dvojitému bremenu - majú dlhšie zmeny v práci alebo homeoffice a pri tom ich čakajú ďalšie povinnosti spojené so starostlivosťou o deti a domácnosť. Pandémia Covid19 tak naplno odhalila pretrvávajúce rodové nerovnosti.

Ženy na celom svete tvoria viac ako 70 % zdravotníckych pracovníkov, vrátane tých, ktoré pracujú v opatrovateľských ústavoch. Výrazne viac žien ako mužov pracuje v obchodoch aj v službách a aj stagnácia a prepúšťanie v dôsledku koronakrízy ovplyvňuje viac „ženských“ odvetví ako je napríklad cestovný ruch alebo maloobchod. Predpovede svetových ekonómov tiež nevyznievajú pre ženy lepšie – okrem všeobecného nárastu nezamestnanosti žien predpovedajú aj zväčšovanie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. „Už pred vypuknutím pandémie zarábali ženy v priemere o 16 % menej na hodinu než muži,“ upozorňuje Daniela Škoricová, HR Business Partner spoločnosti Grafton Recruitment.

Matka, zamestnankyňa, učiteľka, kuchárka, upratovačka...

Zatvorenie škôl a škôlok prinieslo do života rodičov nové výzvy a zvýšenú záťaž pre ženy – matky, ktoré v rodine na seba preberajú väčšinu aktivít, zabezpečujúcich chod domácnosti a výchovu detí. „K homeoffice a starostlivosti o rodinu pribudol homeschooling a suplovanie mimoškolských aktivít, či vytváranie zmysluplného programu pre deti počas dňa. Očakávania zamestnávateľov na podaný pracovný výkon pritom zostali rovnaké ako pred zavedením práce z domu,“ dodáva Daniela Škoricová. Pre porovnanie – ženy, žijúce v jednej domácnosti s mužom, strávia v priemere 4 a pol hodiny denne neplatenou starostlivosťou o rodinu, zatiaľ čo muži iba necelú hodinu a pol. A matky – samoživiteľky sa musia zaobísť aj bez tejto pomoci.

Príplatok na starostlivosť o deti situáciu nerieši

Vlády viacerých krajín si počas pandémie uvedomili, aké náročné je spojiť každodenné emocionálne a psychické tlaky pracovníkov v kľúčových profesiách so starostlivosťou o rodinu a prijali preto opatrenia na ich podporu. V Taliansku napríklad zaviedli „babysitter bonus“ vo výške až 1 000 eur, aby pracovníci v zdravotníctve mohli zabezpečiť starostlivosť o dieťa počas neprítomnosti doma. V Rakúsku, Francúzsku, Nemecku a Holandsku, kde boli škôlky a školy úplne zatvorené, dostali niektoré školské zariadenia výnimku, aby sa starali o deti pracovníkov v dôležitých sektoroch. V Rakúsku zaviedli bonus 500 eur aj pre opatrovateľky, ktoré sa počas pandémie nemohli týždne dostať domov k svojim rodinám. Bonusy sú určené zamestnancom bez rozdielu, vzhľadom na odvetvia, ktorým sú určené, však znamenajú praktickú pomoc najmä pre ženy, obzvlášť pre matky samoživiteľky.

Čiastočnej pomoci sa dostalo doktorkám, sestričkám a ďalším zdravotníckym pracovníkom aj na Slovensku, keď niektoré samosprávnej kraje a nemocnice otvorili pre ich deti škôlky. „Príplatok na starostlivosť o deti nepovažujeme za riešenie situácie, nakoľko nie sú plošne otvorené zariadenia, ktoré by takúto starostlivosť poskytovali.  Starostlivosť o deti je nutné zabezpečiť bez ohľadu na profesiu, či už matka samoživiteľka pracuje 12 hodinovú službu v zdravotníctve, logistike alebo potravinách,“ hovorí Daniela Škoricová.

Pandémia zvýraznila dôležitosť platenej a neplatenej starostlivosti. Ak máme naďalej pomáhať ženám, aby mohli čeliť úlohe bojovať proti Covid19 a starať sa o svoje rodiny doma, bude nutné zaviesť ďalšie opatrenia. „Pandémii tohto rozsahu čelí Slovensko vo svojej histórii po prvýkrát a je pochopiteľné, že na túto situáciu neboli vopred pripravené riešenia. O to dôležitejšia je schopnosť vlády reagovať rýchlo a prinášať efektívne opatrenia na zmiernenie dopadov pandémie ako aj ekonomickej krízy s ňou spojenej. Zároveň by sme sa mali pripraviť aj na to, že pandémie podobného rozsahu sa môžu objaviť aj v budúcnosti. Skúsenosti, ktoré naberáme v týchto dňoch sú mimoriadne cenné na to, aby štát vedel lepšie a rýchlejšie poskytnúť pomoc v  nečakaných situáciách, ako je táto,“ dodáva Daniela Škoricová.

Zdroj: ILO