Grafton upozorňuje: sociálne siete vás môžu obrať o šancu na zamestnanie

Slovenské firmy budú v tomto roku viac prepúšťať ako prijímať a na trhu práce to prinesie nové výzvy nielen pre personalistov, ale aj pre uchádzačov o prácu. Po niekoľkých rokoch boja o kvalitných zamestnancov sa karta obracia a firmy si budú môcť vyberať z množstva záujemcov. O tom, či kandidát prejde sitom vo výberovom konaní začnú opäť rozhodovať detaily a čoraz väčší význam bude mať pre personalistov lustrácia sociálnych sietí. Pritom si dnes málokto plne uvedomuje, že hlavne sociálne siete poskytujú nepreberné množstvo verejne dostupných a pritom citlivých informácií.

„Okrem vyhľadávania talentov slúžia sociálne siete aj na získanie doplňujúcich informácií ku kandidátom, ktorí sa chystajú na pohovor, alebo už majú po ňom. Podľa životopisu neodhadnete osobnosť človeka a jeho vystupovanie. Chýbajúce informácie môžu personalistom doplniť práve sociálne siete ako je Facebook a Instagram a po novom aj TikTok. Prezentácia či vyjadrenia na sociálnych sieťach vypovedajú o osobnosti človeka, vieme tak predpokladať, či sa napríklad potenciálny uchádzač hodí do firemnej kultúry danej spoločnosti, prípadne kolektívu,“ hovorí Diana Nackinová, Senior Marketing Specialist personálnej agentúry Grafton Recruitment.

Ak teda kandidát viackrát neprejde výberovým konaním napriek kvalitnému vzdelaniu a dobrému životopisu, je na čase skontrolovať všetky verejne dostupné zdroje informácií. Začať treba vyhľadaním svojho mena na Google – personalisti, ale aj ktokoľvek iný sa môže týmto jednoduchým spôsobom dostať k fotografiám, blogom, či webovým stránkam, ktoré meno uchádzača spájajú s nevhodným obsahom. V takom prípade je možné využiť inštitút vymazania výsledkov vyhľadávania na základe predpisov Európskej únie o ochrane údajov. V ďalšom kroku je vhodné skontrolovať svoje verejne prístupné profily na sociálnych sieťach, ako je Facebook, Instagram, TikTok a podobne.

Čo môže kandidátom na sociálnych sieťach uškodiť

Personalistov zaujíma akýkoľvek obsah, ktorý im doplní chýbajúce informácie o osobnostných a povahových črtách kandidáta. Najčastejšie ovplyvňujú rozhodnutia firiem provokatívne alebo obsahovo závadné fotografie, pozitívny vzťah k alkoholu a drogám, vulgárne komentáre, nedostatočné vyjadrovanie a gramatické chyby, ale aj diskriminačné alebo príliš sexistické komentáre uchádzača. O kandidátovi dokáže mnohé vypovedať aj šírenie konšpiračných a nepravdivých informácií. Veľmi citlivo je náborármi vnímané verejné osočovanie minulých či súčasných zamestnávateľov. A úplnú stopku dostanú tí uchádzači, ktorí na sociálnych sieťach zdieľajú z rôznych pohnútok kompromitujúce alebo tajné informácie od svojich zamestnávateľov. Kontrolou prechádzajú aj informácie o vzdelaní, mali by sa zhodovať na sociálnej sieti aj v životopise.

„Personalisti majú k dispozícii obrovské množstvo softvérových nástrojov, ktoré dokážu automaticky vygenerovať profil uchádzača z verejne dostupných informácií. Väčšina z nich vie pomocou umelej inteligencie identifikovať nevhodné príspevky na sociálnych sieťach, zaznamenať príspevky s vybranými kľúčovými slovami, upozorniť na verejne dostupné a nevhodné komentáre za akékoľvek obdobie, neraz aj hlboko v minulosti,“ upozorňuje Diana Nackinová.

Záujemcovia o pracovné miesto by si preto mali skontrolovať nastavenia svojich sociálnych sietí, upraviť spätne práva svojich súkromných príspevkov tak, aby neboli verejne prístupné. Pri fotografiách je vhodné skontrolovať, kto všetko je na nich označený, pretože k nim možno získať prístup cez priateľov. Grafton upozorňuje aj na fenomén čoraz obľúbenejšej sociálnej siete TikTok – rôzne výzvy a videá, ktoré v danej chvíli pripadajú uchádzačom vtipné, môžu po nejakom čase spôsobiť zbytočnú katastrofu vo výberovom konaní.  Rovnaké pravidlá platia aj pre zamestnaných ľudí – personalisti môžu z času na čas získať zo sociálnych sietí informácie, ktoré môžu viesť k rozviazaniu pracovného pomeru.

Ako môžu sociálne siete pomôcť vyhrať konkurz o miesto

Správny prístup k využitiu sociálnych sietí na sebaprezentáciu môže byť naopak rozhodujúcim faktorom vo výberovom konaní.

„Sociálne siete sú neoddeliteľnou súčasťou práce náborárov, ktorí vyhľadávajú talenty. Spoločnosti využívajú na priame vyhľadávanie kandidátov najmä sociálnu sieť LinkedIn. Facebook sa častejšie používa na online náborové kampane, či kampane zamerané na povedomie o značke zamestnávateľa. Za výhodu sa považuje fakt, že komunikácia prostredníctvom sociálnych sietí je flexibilnejšia a kandidáti sa cítia otvorenejší a uvoľnenejší,“ hovorí Diana Nackinová.

Profil na sociálnej sieti LinkedIn nemusí mať každý – no pri manažérskych, alebo expertných profesiách je nevyhnutnosťou. Pasívny účet s podrobnými informáciami síce môže pomôcť personalistom pri vyhľadávaní, no aktívne príspevky prezentujúce profesionalitu uchádzača, relevantné komentáre alebo pravidelné zverejňovanie užitočných informácií pre ostatných užívateľov LinkedInu môžu byť faktorom, ktorý rozhodne o prijatí. Vynikajúco môže na budovanie vlastnej značky poslúžiť aj Facebook – ak si personalista môže overiť, že uchádzač je aktívny v rôznych verejných profesných skupinách alebo sa pravidelne zapája v expertných poradniach, takmer isto mu to pomôže tam, kde sa rozhoduje medzi rovnocennými kandidátmi.