Čaká nás profesijná revolúcia?

Pandémia koronavírusu zmenila celý slovenský trh práce. Výrazne sa zvýšil dopyt po špecialistoch v IT, kuriéroch aj pracovníkoch v obchode a zdravotníctve, kým predtým tak obľúbené pozície v automobilovom priemysle stratili v priebehu pár mesiacov na atraktivite. Personálna agentúra Grafton vo svojom najnovšom prieskume mapovala preferencie a motiváciu slovenských zamestnancov naprieč odbormi.

Analýza pracovného trhu personálnej spoločnosti Grafton, ktorú realizovala kontinuálne od februára do októbra tohto roka, ukázala, že koronakríza odhalila jasnú transformáciu na slovenskom pracovnom trhu. Najväčší prepad zaznamenala v profesiách ekonomicky závislých na priazni zákazníkov, teda na dopyte po tovare a službách – takými sú pracovníci v reštauráciách či ubytovacích zariadeniach, ktorí doplatili na opatrenia vyplývajúce z boja s epidémiou COVID-19. Na druhej strane sú pracovníci platení z verejných zdrojov, ktorých sa kríza viac-menej nedotkla. Samostatnou kategóriou sú profesie, ktoré sa o svoje pozície obávať nemusia ani v problematickom období.

„Na trhu sú stále žiadaní špecialisti - a to nielen v IT, ale tiež v oblasti účtovníctva a finančnej kontroly, v ošetrovateľstve či technike. Pri menej kvalifikovaných odboroch je dopyt po vodičoch nákladných automobilov a autobusov, predavačoch, pracovníkoch vo výrobe alebo manuálnych činnostiach v logistike,“ hovorí Miroslav Garaj, managing director personálnej agentúry Grafton Recruitment.

Podľa údajov MPSVaR SR došlo v období pandémie k najvyššiemu poklesu zamestnanosti za 10 rokov. Klesajú nielen mzdy, za 2.štvrťrok 2020 podľa týchto ukazovateľov došlo aj k prepadu vyplácania odmien a to o -18 %.

Pandémia zasiahla predovšetkým reštaurácie a hotely (-16,5 %), ďalej administratívne služby (-9,6 %) a tiež priemyselnú výrobu (-2,4 %). Naopak rast bol zaznamenaný vo verejnej správe a obrane (+1,8 %), v poľnohospodárstve (+2,7 %) a tiež v zdravotníctve a sociálnej pomoci (+1,0%).

Hľadať si prácu v rovnakom odbore, najmä ak sa v ňom prepúšťa, nie je v súčasnosti najlepšia voľba. „Ako ukázal prieskum Grafton, práve ochota zmeniť odbor v období koronavírusovej krízy sa mierne zvýšila (z 27 % na 32 %), aj keď je to vzhľadom na zmeny trhu stále pomerne malé číslo,“ objasňuje M. Garaj. Nižší záujem o zmenu majú ľudia z odboru IT, ktorý je však aktuálne najatraktívnejší pre tých, ktorí uvažujú o zmene profesie.

Z prieskumu Graftonu, ktorý mapoval aj motiváciu zamestnancov, vyplýva, že práve IT experti si novú prácu v súčasnosti nehľadajú, no sú otvorení novým ponukám. Koronakríza mala dopad iba na malú časť z nich. Zo svojej práce majú nadpriemerne dobrý pocit, navyše im zamestnávatelia vychádzajú v ústrety viac, ako iným profesiám. Najsilnejšími potrebami je u nich rozvoj a zaujímavá náplň práce, ale tiež flexibilita. „Dôležitá je pre nich, samozrejme, výška mzdy a stabilita. Ak si majú hľadať nové uplatnenie, robia tak cez internet, ale často aj cez personálne agentúry. Demotivuje ich najmä zlá organizácia práce,“ hovorí Miroslav Garaj.

Najohrozenejší sú nízkokvalifikovaní pracovníci, pričom podľa ukazovateľov MPSVaR SR najviac takýchto pracovných miest zaniklo na západnom Slovensku. Uplatnenie si v súčasnosti nájdu absolventi technických odborov strojárenských a elektrotechnických škôl, montážni pracovníci, dokladači tovaru či skladníci.

„Pre robotníkov je najdôležitejšia zmluva na dobu neurčitú a výška mzdy,“ vysvetľuje M. Garaj a dodáva: „Veľmi vnímajú ústretovosť zamestnávateľa - najviac ocenia, keď ich zamestnávateľ pustí k lekárovi alebo im schváli dovolenku, ale aj keď majú možnosť vzdelávania sa. Demotivuje ich hlavne zlá organizácia práce a nízka mzda.“ Prieskum Graftonu ďalej ukázal, že pre nízkokvalifikované profesie je veľmi dôležitá stabilita – v ich rozhodovaní hrá veľkú úlohu. Pracovníci z týchto oblastí sú zvyknutí meniť prácu častejšie ako iné profesie, pričom si ju hľadajú cez internet, hlavne na pracovných portáloch s ponukami.

Aj keď sa doteraz ukazovatele nezamestnanosti rapídne nezmenili, odborníci predpokladajú, že je tak vďaka vládnym dotáciám na podporu udržania pracovných pozícií. Už teraz je však potrebné pripraviť sa na nevyhnutnosť štrukturálnej, teda profesijnej revolúcie, ktorá nás čaká po vakcinácii a skončení pandémie. „Ľudia opäť začnú chodiť do reštaurácií, či budú opäť cestovať. Bude pokračovať obrovský rozmach v oblasti digitálneho a sociálneho marketingu, obnoviteľných zdrojov, či kyber a dátovej bezpečnosti. Preto by sa mala slovenská vláda v rámci pripravovaných plánov obnovy zamerať predovšetkým na flexibilitu trhu práce, teda schopnosť pružne a cielene reagovať na zmeny, nie ich pasívne prijímať, ďalej na rast kvality vzdelávania a premenu štruktúry hospodárstva,“ dodáva Miroslav Garaj.