Najväčšie rozdiely v mzdách žien a mužov
Bratislava 10. októbra 2024 - Podľa dát Štatistického úradu SR bol v roku 2023 medzi mzdami mužov a žien najväčší rozdiel v Trenčianskom kraji...
Na otázku, čo patrí medzi najdôležitejšie faktory pri budovaní kariéry majú odborníci jednoznačný názor - bez ovládania cudzieho jazyka je profesijný rast v súčasnosti takmer nemožný. Prílev zahraničných firiem na slovenský trh ponúka pracovné príležitosti aj pre Slovákov, potrebné je však ovládanie minimálne jedného cudzieho jazyka. Podľa prieskumu jazykových zdatností spoločnosti Grafton Slovakia pritom slovenskí uchádzači o prácu vedia najčastejšie anglický jazyk na úrovni začiatočníkov a to až 45 %. Len 25 % Slovákov vie anglicky na úrovni pokročilý.
Všade na Slovensku je už potrebná pokročilá úroveň anglického jazyka, ani ten však nemusí postačovať. „V Bratislave je požadovaná znalosť minimálne jedného cudzieho jazyka, ideálne však dvoch. Najčastejšie ide o kombináciu s nemčinou, francúzštinou, taliančinou, španielčinou, ruštinou, ale nájdu sa aj exotické jazyky“, uvádza Jitka Součková zo spoločnosti Grafton Slovakia. Po anglickom jazyku je však najžiadanejší nemecký jazyk a to vo všetkých regiónoch. „Dopyt je po nemčine veľký, ale, žiaľ, ponuka už nižšia“, dodáva odborníčka.
Angličtina nie je potrebná všade
Porozumieť dlhšej reči, čítať faktické texty, vyjadrovať sa plynulo a spontánne, pružne a aj v profesionálnej rovine v anglickom jazyku však dokáže len 25 % slovenských uchádzačov o prácu, ktorý spadajú do kategórie C1 a C2*. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu jazykových zdatností personálnej spoločnosti Grafton Slovakia. Najčastejšie vedia angličtinu na úrovni A2 (35 %), nasleduje kategória B2 s 19-timi percentami.
Zamestnancami, ktorí majú najlepšie jazykové schopnosti, sa môžu pýšiť firmy ako Amazon, Eset, AT&T, či Henkel, no tiež vývojové centrá zahraničných firiem. V ovládaní cudzieho jazyka sú na tom najlepšie pracovníci z finančného sektora, nasledovaní IT oblasťou. „Jazykové schopnosti sa nevyžadujú pri blue collars pozíciách, prípadne pri jednoduchých administratívnych pozíciách. Tu je však paradoxne najväčší problém nájsť zamestnancov,“ vysvetľuje J. Součková.
Len súčasná úroveň jazykov nepostačuje
„Znalosti cudzích jazykov pri uchádzačoch o prácu záležia od seniority kandidátov, absolventi majú však horšiu úroveň, ako ľudia s praxou, ktorí s jazykom pracujú každý deň“, dodáva Součková z Graftonu. Najzdatnejší v jazykových schopnostiach sú pochopiteľne absolventi humanitných odborov, tlmočníctva a prekladateľstva, no vysokú úroveň ovládania cudzieho jazyka majú aj kandidáti z univerzít s technickým zameraním a to z Bratislavy, Košíc a zo Žiliny.
K tomu, aby firma napredovala, je potrebné, aby napredovali aj jej zamestnanci. V súčasnosti už bežne spoločnosti poskytujú svojim zamestnancom pravidelné jazykové kurzy a ďalšie vzdelávacie programy či workshopy, pretože aktuálna úroveň znalosti jazykov je nedodatočná. „Ak má kandidát vysoké technické či IT znalosti, ale zaostáva v cudzom jazyku, firma mu ochotne preplatí jazykový kurz, len aby si ho udržala,“ potvrdzuje stúpajúci trend Součková a súčasne dodáva, že Slováci sú jazykovo výrazne menej disponovaní, no technicky rovnako zdatní ako ich zahraniční kolegovia.
*Popis znalostí pre jazykové úrovne angličtiny podľa Spoločného európskeho referenčného rámca (SERR, anglicky CEFR), dokumentu Rady Európy, ktorý definuje šesť kategórií znalosti anglického jazyka:
A1 (Úplný začiatočník, Beginner)
A2 (Začiatočník, Elementary)
B1 (Mierne pokročilý, Intermediate)
B2 (Stredne pokročilý, Upper-intermediate)
C1 (Pokročilý, Advanced)
C2 (Expert, Proficient User)