Rodová rovnosť je imperatívom, ale na pracovnom trhu nemôže byť dogmou

Jeden z desiatich oslovených si myslí, že je neakceptovateľné, aby muž plakal. Len každý päťdesiaty respondent odhaduje, že muži trávia domácimi prácami a starostlivosťou o rodinu viac času ako ženy. Aj takéto údaje prináša mimoriadny prieskum Eurobarometra o stave rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí v krajinách EÚ. Týka sa aj pracovnej sféry. Mimochodom, tie mužské slzy vníma ako neprípustné až každý štvrtý Slovák – žena či muž. Každý štvrtý slovenský muž prejaví výhradu k sexistickému žartu, zároveň 28 % nepovažuje takýto humor za problém a nezahriakne vtipkujúceho.

Zvyšovanie podielu žien na pracovnom trhu a dosahovanie ich rovnocennej ekonomickej nezávislosti patrí spolu so znižovaním rozdielu medzi príjmami podľa pohlavia k piatim pilierom, ktoré vytýčila Európska komisia v Strategickom záväzku k rodovej rovnosti 2016 – 2019.

Typicky mužské a ženské profesie sú a aj budú

„Výsostne vyznávame, rešpektujeme a dodržiavame stanovené aj nepísané normy v tejto oblasti. Patrí to, samozrejme, k základným prioritám a zásadám našej činnosti. V niektorých segmentoch pracovného trhu však pre podstatu konkrétnych pozícií, citeľnú historickú zaužívanosť či stupeň fyzickej náročnosti sotva môžeme predpokladať budúci rovnovážnejší kvantitatívny pomer počtu zamestnaných mužov a žien,“ upozorňuje Jitka Součková, Marketing Manager CZ&SK personálnej spoločnosti Grafton.

„Vo výrobe napriek automatizačným procesom asi vždy bude výrazná prevaha zastúpenia mužov, zatiaľ čo školstvo, zdravotníctvo či administratíva zostanú doménou žien. Zastávame názor, že prípadné partikulárne ´kvótovanie´ na dosiahnutie vyváženejšieho pomeru pohlaví v jednotlivých odvetviach by bolo len formálnym krokom a neprospelo by ambícii odbúravať genderové stereotypy a predsudky – skôr naopak. Ak sa teda zhodneme, že sú a aj budú typicky mužské a ženské profesie, utvoríme tým väčší priestor na zmysluplné a uspokojivé plnenie spomenutých pilierov záväzku k rodovej rovnosti. Tá je síce imperatívom, ale na pracovnom trhu nemôže byť zväzujúcou dogmou,“konštatuje Jitka Součková.

Zo zamestnancov, ktorým spoločnosť Grafton našla pracovné uplatnenie od začiatku roka 2016 vo sfére IT a telekomunikácií, bolo 89 % mužov, v inžinieringu a výrobe 79 % mužov. V oblasti ľudských zdrojov, administratívy a práva to bolo 79 % žien, v bankovníctve a finančných službách 64 % žien.

Žena sa má v prvom rade starať o domácnosť a rodinu, myslí si 73 % Slovákov

Podľa indexu pretrvávania genderových stereotypov figuruje Slovensko v rámci Európskej únie na piatom mieste (10,6). Odbúravanie najviac pokročilo vo Švédsku (index 3,0), najmenej v Bulharsku (12,4). V súlade s tým 81 % Bulharov uviedlo, že najdôležitejšou úlohou ženy je starosť o domácnosť a rodinu. Zo Slovákov má takýto pohľad na priority 73 %, medzi Švédmi len 11 %. Dokonca iba 10 % Švédov vidí najpodstatnejšiu rolu muža v zarábaní peňazí, u Slovákov tri štvrtiny.

Približne sedem z desiatich respondentov - presne 69 % - sa domnieva, že ženy sa pravdepodobnejšie ako muži rozhodujú na základe emócií. Na Slovensku sa pritom k takémuto názoru prikláňa až 83 % odpovedajúcich, rovnako ako v Česku - tieto dve krajiny sú na spoločnej druhej priečke za Maďarskom (87 %).

Sklenený strop v manažmente

Hovorí sa o takzvanom sklenenom strope: ženy sa dostanú v manažmente po určitú úroveň, ale do tých najvyšších pozícií už len veľmi málo z nich. Príčiny sú síce komplexné, ale zjavne k ním patria práve genderové stereotypy, teda v spoločenskom povedomí zafixované predstavy o vedúcom pracovníkovi počnúc jeho „správnym“ pohlavím.

V dozorných radách nemeckých spoločností sedí 27 % žien, v správnych radách však iba 7 %. Na Slovensku sú údaje veľmi podobné. V dozorných radách spoločností kótovaných na burze je podiel žien 25-30 %. Pri výkonných funkciách je však toto číslo takisto ako v Nemecku podstatne nižšie. Predmetný prieskum ukázal, že Slováci najčastejšie z celej EÚ považujú mužov za prirodzene ambicióznejších ako ženy (60 %).

Eurobarometer uvádza, že 90 % zo vzorky 28 093 zahrnutých osôb (1024 zo SR) sa hlási k neakceptovateľnosti nižšieho príjmu žien za vykonávanie rovnakej práce ako muži. Zároveň sa 69 % prikláňa k tomu, že sa to v praxi deje. V súvislosti s vlastnou firmou však 55 % usúdilo, že téme rodovej rovnosti pri príjmoch venuje dostatok pozornosti. Ak by sa opýtaní dozvedeli o mzdovom rozdiele za identickú prácu u svojho zamestnávateľa, 16 % by s touto informáciou neurobilo nič.

Iba pätina slovenských žien nemá zábrany vyjednávať o výške mzdy

Necelá polovica opýtaných sa domnieva, že ciele rodovej rovnosti v pracovnom prostredí sa už podarilo naplniť (v priemere 48 %, na Slovensku 47 %, vo Fínsku až 70 %, zatiaľ čo vo Francúzsku len 29 %), v súvislosti s riadiacimi funkciami je to o čosi menej (44 %, pričom presne toľko aj v SR). Myslí si to zodpovedajúcich 48 % žien vo veku 15-24 rokov, ale len 38 % žien v skupine od 55 rokov.

Takisto 48 % prispievateľov nemá zábrany vyjednávať so svojím zamestnávateľom o výške mzdy – až 53 % mužov a len 43 % žien (v SR však iba 25 %, resp. 21 %). Podobný rozdiel podľa pohlavia je v EÚ u tých, ktorí sa o to už pokúsili – 49 % mužov a 40 % žien.