Zásadným faktorom, ktorý bude slovenský trh práce ovplyvňovať na budúci rok, je nedostatok ľudí.
Bratislava 11. decembra 2024. Aké sú najdôležitejšie trendy, ktoré budú mať na pracovný trh na Slovensku vplyv v roku 2025? Odborníci na...
Až 23 % nezamestnaných Slovákov vo veku 20 - 34 rokov je ochotných presťahovať sa za prácou do iného členského štátu EÚ, zatiaľ čo na zmenu bydliska v rámci vlastnej krajiny by pristúpilo len 14 % z nich. SR je v tomto smere medzi ôsmimi krajinami s „obráteným“ pomerom oproti väčšine a na druhej priečke podľa rozdielu, hneď za Bulharskom (23 % : 12 %). Väčšina krajín EÚ má pritom tento pomer obrátený - väčšina mladých ľudí sa za prácou nechce sťahovať do iného štátu, radšej tak urobí v rámci svojej rodnej krajiny.
Tieto výsledky vyplývajú z analýz zverejnených koncom marca 2018 Eurostatom, štatistickým úradom Európskeho spoločenstva, ktoré sa týkali pracovného trhu mladých ľudí v rámci EÚ vo veku 20 – 34 rokov a vypracované boli na základe dát European Labour Force Survey. „Zo všetkých dostupných prieskumov naozaj vyplýva, že Slováci, ale ani Česi, sa príliš nechcú sťahovať za prácou v rámci svojej krajiny. Pri mladých ľuďoch je viditeľná len snaha dostať sa do hlavného mesta. Je to dané tým, že sme pomerne malé krajiny – patríme v Európe k najmenším a s najväčšou hustotou obyvateľstva,“ hovorí Jitka Součková, marketingová manažérka personálnej agentúry Grafton.
Údaje publikované koncom marca zároveň odhaľujú, že v uvedenej vekovej skupine až 89 % ľudí pracujúcich v SR nezmenilo pri nástupe do svojho terajšieho zamestnania miesto svojho bydliska (extrémom je 98 % v Taliansku), pričom v rámci krajiny sa presťahovalo za miestom len 6 % (v Írsku 26 %) a z inej členskej krajiny sa prisťahovalo 5 % (v Luxembursku 12 %). V poslednom uvedenom prípade je pritom kontinentálny priemer pod 1 %.
Navyše viac ako polovica nezamestnaných mladých Slovákov, konkrétne 56 %, nie je naklonených myšlienke presťahovať sa za prácou. K európskemu štandardu na úrovni 50 % sa to blíži oveľa výraznejšie ako zistená neochota k pracovnej mobilite u Malťanov (73 %), Holanďanov (69 %) či Cyperčanov (68 %).
Štúdia Graftonu pod názvom Prieskum zamestnaneckých preferencií / Candidate Survey 2017 ukazuje, že 46 % respondentov zo vzorky 1503 kontaktovaných sa už niekedy sťahovalo za prácou, z nich 43 % do zahraničia. Troma hlavnými dôvodmi boli nedostatok práce, ponuka práce a mzda. Až 48 % respondentov udáva, že pravidelne jazdí pracovne do zahraničia. Hlavným motivujúcim faktorom pre prácu v zahraničí je lepšia mzda (73 %). Presne polovica všetkých sťahovaní za prácou v rámci SR sa udiala do iného kraja, iba 2 % boli v rámci rovnakého okresu (5 % do iného okresu pri zachovaní kraja). „Zamestnávatelia pre zvýšenie pracovnej mobility toho príliš veľa urobiť nemôžu. Motiváciou pre mladých ľudí je predovšetkým bývanie. Museli by im teda ponúkať istotu bývania – dotácie či pôžičky,“ dodáva J. Součková z Graftonu.